HISTÓRIA KREMNICE A OKOLITÝCH OBCÍ

KREMNICA - kultúrne a historické centrum regiónu

Kremnica s atribútom „zlatá" patrila v stredoveku spolu so „striebornou" Banskou Štiavnicou a „medenou" Banskou Bystricou k trojici najvýznamnejších banských miest vtedajšieho Uhorska. Kedy prišli prví osídlenci do drsných podmienok Kremnických vrchov sa presne nevie. Bolo to však najneskôr v mladšej dobe bronzovej, č?oho dôkazom sú dva bronzové meč?e, nájdené pri obci Horná Ves a predstavujúce najstarší hmotný dôkaz o prítomnosti č?loveka na tomto území. čŽalšou výraznou stopou ľudskej č?innosti sú najstaršie banské štôlne a šachty, ktoré vznikali v 8. a 9. storoč?í. Možno teda predpokladať, že už v tomto období sa zlato získavalo dolovaním pod povrchom zeme.

Prvým písomným dokladom, v ktorom sa spomína banícka osada Cremnichbana, bolo privilégium uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou zo 17.novembra 1328. Udeľuje ním tunajšej osade privilégiá kráľovského mesta podľa vzoru Kutnej Hory a povoláva do Kremnice skúsených baníkov a odborníkov na spracovanie zlata z viacerých , prevažne stredoeurópskych miest. Po udelení privilégií získava Kremnica výsadné postavenie medzi uhorskými mestami. Vyťažené zlato, striebro a razba kvalitných zlatých mincí boli zdrojmi bohatstva a slávy mesta. V roku 1560 postihol Kremnicu veľký požiar, ktorý znič?il tretinu mesta. V 16. a 17. storoč?í boli dejiny mesta ovplyvňované tureckým nebezpeč?enstvom. Znač?nú č?asť finanč?ných prostriedkov pohltili práce na opevňovacích systémoch. Z Kremnice sa v tomto období riadila protiturecká obrana stredného Slovenska. V 18.storoč?í sa podarilo zvýšiť ťažbu zlata zavedením modernejších č?erpacích zariadení a nových technológií. Zisky z ťažby sa prejavili aj vo zvýšenej obchodnej č?innosti. V roku 1751 sfáral do kremnických baní manžel Márie Terézie František Lotrinský a neskôr v r.1764 jeho synovia Jozef a Leopold. Toto obdobie je charakterizované rozvojom remesiel a cechov. Popri umení a remeslách sa rozvíjala aj kultúra a vzdelanie.

Po veľkom požiari v r.1770, ktorý znič?il 114 obytných domov, poč?et obyvateľov zač?al rapídne klesať. V roku 1787 zachvátil Kremnicu č?alší veľký požiar. Vznikol v mincovni od komína šmelca a celkom spálil vnútorné mesto a mincovňu. Neskôr vznikli následkom tohto požiaru mnohé ľudové povesti a legendy. Prvá hovorí, že riaditeľ mincovne dvakrát rozkázal robotníkom , aby hodili do šmelcovne omšový kalich. Keč? to nechceli urobiť, hodil ho sám do roztopeného striebra, na č?o vybúšil plameň, zapálil mincovňu a zhorelo mesto. Iná povesť uvádza, že mesto malo dávať roč?ne kráľovi istý kus zlata. Jedného roku už nebolo žiadneho zlata poruke. V mincovni však bol jeden zlatý kríž, ktorý dal riaditeľ mincovne hodiť do šmelcovne, aby sa roztopil k tomuto cieľu. Po tretí raz ho hodil do ohňa sám riaditeľ, prič?om z ohňa vyletel ohnivý kohút, a kade letel nad mestom, tam všade horelo. Uvádza sa, že údajne odvtedy bol osadený plechový kohút na veži zámockého kostola a bol strhnutý až po víchrici dňa 1.7. 1954.

Koniec 18.storoč?ia je charakterizovaný úpadkom baníctva a rozvojom doplnkového priemyslu, ktorý využíval miestne zdroje. Zač?ali sa budovať nové č?asti mesta, na druhej strane však došlo v historickom jadre mesta k deštrukcii niektorých pamiatok.

Pre statické poruchy zrútili v roku 1880 farský kostol panny Márie na námestí a v roku 1898 starú radnicu na hrade. Z dopravných dôvodov zač?ali rúcať mestské opevnenie, stač?ili však zbúrať „len" Hornú bránu a Bystrickú bránu.

Po prvej svetovej vojne pokrač?oval rozvoj mesta po svahu Rembíz smerom k železnič?nej stanici.. V druhej svetovej vojne veľmi utrpelo historické jadro, mnohé významné budovy boli úplne znič?ené. S rekonštrukciou sa zač?alo po vyhlásení historického jadra za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

KREMNICA – pamiatková rezervácia

Mesto Kremnica je spojené s rozvojom baníctva a minciarstva. Prívlastok „zlatá Kremnica“ pozná skoro každý. Bohatstvo podzemných priestorov a zachované kultúrne hodnoty v hnuteľných aj nehnuteľných pamiatkach vyvolávajú dodnes zaslúžený obdiv návštevníkov mesta.

Historické jadro mesta, tvoriace opevnené námestie a Mestský hrad , bolo v r. 1950 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorej hranice boli v r.1990 rozšírené aj o č?alšie č?asti.

V celej, takmer 700-roč?nej histórii mesta Kremnica bol Mestský hrad jej klenotom. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1976 až podnes sa realizovala jeho komplexná obnova. Hrad má celkom 7 objektov, dominantou je gotický dvojloč?ový kostol sv. Kataríny, patrónky mesta. V jednotlivých objektoch sú umiestnené  historické expozície: Kremnické zvony a zvonolejári, Obrana mesta, Z archeologických výskumov mestského hradu, Barokové plastiky. Z vyhliadkovej veže je krásny výhľad na mesto a široké okolie. Vč?aka vynikajúcemu organu sa Kostol sv. Kataríny stal koncertným miestom.

Mestské opevnenie  sa prvýkrát spomína v roku 1441. Malo hradobný múr s baštami, troma bránami a priekopou. Dodnes sa zachoval hradobný múr s Dolnou bránou a barbakanom a štyrmi baštami. Mestské opevnenie veľmi jasne ohranič?uje bývalé vnútorné mesto a nadväzuje na opevnenie Mestského hradu. V budove Barbakanu je od r. 1994 umiestnené Informač?né centrum.

Morový stč?p zasvätený sv. Trojici postavili koncom 18.storoč?ia podľa návrhu Dionýza Stanettiho. Stč?p bol niekoľkokrát opravovaný a reštaurovaný.

Baroková fontána  z 18. storoč?ia bola zrekonštruovaná v r. 1990-1992 pomocou Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.

Radnica , pôvodne gotický obytný dom z 15. storoč?ia, slúžil po prestavbe v pol. 18. storoč?ia ako radnica. Objekt odvtedy slúži ako sídlo samosprávy mesta.

Rímsko-katolícka fara, pôvodne meštiacky dom z konca 14.storoč?ia bol v 18.storoč?í prestavaný na faru a tomuto úč?elu slúži dodnes.

Múzeum mincí a medailí, špecializované numizmatické múzeum, jediné na Slovensku. Zarač?uje sa medzi najstaršie múzeá u nás a jeho korene siahajú až do 18. storoč?ia.

Mincovňa, komplex výrobných a administratívnych budov. Nevie sa, kedy bola založená, isté je, že už  r. 1329 sa v nej razili strieborné groše a v r. 1335 zlaté dukáty a strieborné denáre.

Kostol a kláštor sv. Františkánov, stavby zo 17. storoč?ia postavené v barokovom slohu. Kostol je stále v prevádzke, kláštor je už niekoľko rokov nevyužitý.

Špitálsky kostol sv. Alžbety, gotický zo 14. storoč?ia, bol postavený spolu so špitálom, prvýkrát sa spomína v r. 1393, jeho vežu postavili v r. 1712-1713.

Evanjelický kostol bol postavený za hradbami mesta v r. 1688

KREMNICKÉ BANE (Johannesberg)-chránené územie vidieckeho charakteru

Obec Kremnické Bane sa nachádza 4 km severne od mesta Kremnica po oboch stranách štátnej cesty smerom na Turč?ianske Teplice a Martin. Osídlenie je situované v svahovitom teréne a tomu zodpovedá aj urbanistické riešenie a charakter zástavby.

Pôvodne sa táto obec nazývala Johannesberg, ľudovo nazývaná tiež Perg, ústne povedané „Pejag", mač?arsky Jonoshegy, slovensky Piargy. Slovenské pomenovanie Kremnické Bane /Kremnitzer Grube/ dostala až v roku 1948. Berg bol osídľovaný koncom 12-teho storoč?ia a zač?iatkom 13 storoč?ia a v roku 1339 bol po prvýkrát nazvaný „Villa Johannis". Osídľovanie zač?alo spoloč?ne s ťažbou zlata na kopci „Volle Henne" pri Kremnici. Okrem baníkov sa tu usadili aj remeselníci, napríklad kováč?i, furmani a obuvníci. Jedna z miestnych č?astí Vorder- Ortel sa tiež nazývala zum Kieh´la. Toto pomenovanie vzniklo z mena „Kohler" /uhliar/ nakoľko v týchto lesoch pálili uhliari drevené uhlie. Reprezentantom kremnickej baníckej oblasti sú dodnes prízemné a poschodové zrubové domy. Zachovaná zástavba ľudovej architektúry okolo vodnej nádrže v obci je od roku 1993 vyhlásená ako chránené územie vidieckeho charakteru - pamiatková zóna Kremnické Bane.

Na rozhraní troch katastrálnych území - Kremnické Bane, Dolný Turč?ek a Krahule je dominantou širokého okolia rímsko - katolický kostol sv. Jána Krstiteľa na Jánskom vrchu. Gotický kostol s opevnením zo zač?. 13. storoč?ia prešiel mnohými vývojovými prestavbami.